Ako vybrať skleník – začíname so skleníkom .

Prínos pestovania zeleniny v skleníku je pre záhradkárov neporovnateľný s pestovaním na poli. Predlžuje sa obdobie pestovania takže prvá úroda prichádza oveľa skôr a ukončenie sezóny je aj pri tzv. studenom pestovaní (t.j. bez dodatočného vykurovania) posunuté až do poklesu vonkajšej teploty na -1, pri bezvetrí aj -2 až -3°C.

Pri výbere si treba uvedomiť a dať pozor na:

• Umiestnenie skleníka
• Otočenie skleníka
• Z ktorej strany dať dvere
• Veľkosť skleníka
• Ako vybudovať základy
• Akú použiť zem

Okrem predĺženia pestovateľského obdobia sú nesporné aj vyššie výnosy z metra štvorcového pestovanej plochy počas sezóny. Plody sú väčšie, chutnejšie, šťavnatejšie a tým aj atraktívnejšie. Na rozdiel od pestovania – vonku na poli, v skleníku nám vietor nič nepoláme, dážď nič nepremočí, takže aj úspech v dopestovaní úrody je len minimálne ovplyvnený počasím vonku. To sú asi hlavné dôvody prečo sa čím ďalej, tým viac záhradkárov rozhodne mať svoj vlastný skleník. Nový majiteľ skleníka ešte nemá dostatočné skúsenosti a vedomosti, preto sa mu môže stať, že jeho prvé nesprávne kroky mu v budúcnosti zbytočne spôsobia sklamanie.

Vysvetlime si niektoré otázky, ktoré rieši asi každý začínajúci pestovateľ.

● Umiestnenie skleníka

Skleník by mal byť umiestnený na čo najviac osvetlenom, slnečnom mieste. Ak v záhradke nemáme také ideálne miesto, kde by od skorého rána až do neskorého večera svietilo slnko, umiestnime skleník tak, aby bol osvetlený najmä z rána. Po noci sú rastlinky vlhké, zarosené a preto je dobré, keď nám do skleníka čím skôr začne svietiť slnko. Rastlinky sa skoro usušia a po studenej noci sa skoršie prehreje aj vzduch na optimálnu teplotu. Týmto spôsobom preventívne zamedzujeme tvorbe pliesní. Keď už máme mať v skleníku nežiadúci tieň tak je to lepšie navečer. Dvierka potom treba skoršie zatvárať, keď začne prichádzať tieň do skleníka. Keď máme skleník na slnečnom mieste, tak zatvárame pri západe slnka, ale iba vtedy, keď očakávame studenú noc pod 13 -15°C, čo je zvyčajne na jar a na jeseň. Ak sú nočné teploty medzi 15 a 19°C zatvárame navečer pri zotmievaní, čo je o niečo neskôr ako západ slnka. Pri nočných teplotách nad 19-20°C už nezatvárame vôbec.

● Otočenie skleníka

Otočenie skleníka je smerovania radov zeleniny. Každý pestovateľ môže mať inú predstavu o svojej výsadbe. Ale rady by mali v zásade smerovať od juhu na sever. Dozadu sadíme vyššie, vyvinutejšie sadenice a smerom dopredu čiže k juhu sadíme menšie zaostalejšie. Napríklad pri pestovaní Slovenskej odrody papriky Anthea sa odporúča hustota výsadby v rade 25 až 35 centimetrov a vzdialenosť radov od seba na 75 až 95 cm. Pokiaľ si takýto plán výsadby premietneme do svojho budúceho skleníka, zistíme sami akým smerom chceme rady sadiť, aby bola plocha dobre využitá. Či chceme mať veľa krátkych radov, alebo zopár dlhých radov. V skleníkoch širokých 4 a viac metrov môžeme sadiť v radoch po šírke, aj po dĺžke. Takýto skleník si teda môžeme otočiť ľubovoľným smerom.

● Z ktorej strany dať dvere

Dvere bý mali byť na klimaticky miernejšej strane. Ak bude skleník na ideálnom, ničím netienenom priestranstve, mali by byť dvere na východnej, resp. južnej strane. Lepšie vetranie zabezpečíme v skleníku, ktorý má dvere na oboch stranách. Druhé dvere oceníme najmä v dňoch, keď fúka slabý vietor a vonkajšie teploty už bežne stúpajú nad 25°C. V takéto kritické dni musíme pootvárať všetko čo sa len dá. Osvedčené sú také konštrukcie, ktoré majú dvere čo najväčšie. Pri dlhších skleníkoch 6 a viac metrových sú vhodným doplnkom okrem strešných okien aj otváracie bočné okná. Ak máme dvere na oboch stranách skleníka, v lete otvárame obe strany rovnako. V noci, na jar a na jeseň otvárame hlavne východné resp. južné dvere. Pritom druhé dvere (západné resp.severné) zostávajú zatvorené. Takto chránime pestované rastliny pred vetrom z chladnejších strán.

● Veľkosť skleníka

Lepšie výsledky dosiahneme v skleníkoch vyšších a kratších ako v dlhých, nízkych a úzkych tuneloch.V dnešnej modernej dobe si viememnohými prostriedkami uľahčiť azjednodušiť starostlivosť o skleník.Bežnými sa stávajú automatické otvárače, kvapôčková závlaha, alebonetkané textílie zabraňujúce rastu buriny. Treba však podotknúť, že každé ďalšie zariadenie niečo stojí. A to je obmedzujúci limit aj pre hornú hranicu veľkosti skleníka. Pokiaľ nemáme dostatok prostriedkov na rôzne doplnky tak si najskôr zakúpime dostatočne veľký skleník, ktorým si zabezpečíme samozásobovanie. Prvý rok si nový skleník bude každý všímať. Určite sa nestane, že by sme ho zabudli otvoriť, poliať, alebo pookopávať. A v nasledujúcich rokoch ako skleník prestane byť stredobodom pozornosti, môžeme doň doplňovať ďalšie príslušenstvo a to podľa toho ako a načo postupne zabúdame. Budeme to mať o to jednodukšie, že určitú časť financií získame aj prípadným predajom vlastnej úrody.

● Ako vybudovať základy ?

Tradičným materiálom na základy je betón. Keď už vieme kam postavíme náš skleník, mali by sme ešte presne zistiť rozmery základov. Do hĺbky by mali základy byť vykopané aspoň 50 cm. Aktívna vrstva zeme pre korene rastlín je v skleníku 40 cm. Až do takejto hĺbky by sme mali po prvý krát a aspoň raz za 4 – 5 rokov prekopať pôdu, aby sa prekyprila a prevzdušnila. Aj preto by mali základy skleníka siahať o 10 cm hlbšie ako budeme kypriť. Hrúbka múrika základov najčastejšie býva 10 cm, ale môže sa tiež podľa doporučenia prispôsobiť váhe konštrukcie na 8 až 15 cm. Nezabúdajme aj na váhu snehu. Zbytočne veľká hrúbka múrika nám znižuje množstvo kubíkov potrebnej zeme v skleníku. Príliš tenký múrik zase môže prasknúť. Je dobré, ak si z vnútornej strany zhotovíme debnenie do hĺbky 20 – 30 cm. V budúcnosti sa potom pri kyprení nebudeme zachytávať o rozličné vnútorné nerovnosti múrika, takže nám to uľahčí rýľovanie pri okrajoch. Výška múrika nad zemou je 12 – 15 cm. Príliš vysoký múrik nám môže nežiadúco zatieňovať mladé priesady a tieto budú potom zoslabnuté. Pri nízkom múriku sa môže stať, že okraje skleníka budú stále ošpliechané, zablatené a mokré, prípadne sa nám ľahko do otvoreného skleníka dostanú hraboše a slimáky. Cementom pri výrobe betónu radšej nešetríme. Ako už bolo spomenuté, je lepší tenší, ale pevnejší spoľahlivý základ, ktorý musí vydržať neustálu vyššiu vlhkosť aj v zime a mraze. Na spevnenie môžeme do nadzemnej časti základu vložiť oceľovú železnú guľatinu -roxor. Pred montážou skleníka je dobré nadzemnú časť základu zahladiť cementovou kasičkou do hladká. Je to ďalšie z preventívnych opatrení proti pliesňam, ktoré sa usadzujú v drapľavom povrchu a prenášajú sa do ďalšej sezóny. Hladký umývateľný povrch konštrukcie ľahko vydezinfikujeme.

● Akú zem ?

Na túto najjednodukšiu otázku je najzložitejšia odpoveď. Ako už bolo spomenuté, aktívna vrstva úrodnej zeme je v skleníku hlbšia ako vonku. To preto, že rastliny v skleníku dosahujú väčšie rozmery ako vonku. Preto aj podzemné časti rastlín -korene sú oveľa mohutnejšie. Ak korene počas rastu narazia na prekážku (tvrdú, alebo planú, neúrodnú zem) zvyčajne nastane reakcia aj na vrchnej, nadzemnej časti rastlín. Ak máme zem posudzovať podľa farby, tak čím tmavšia, tým lepšia. Tmavú zem lepšie zohrejú slnečné lúče. Túto vlastnosť oceníme najmä na jar, keď nám to urýchli termín výsadby. Aj v lete pri polievaní studenšou vodou nám tmavšia zem zabezpečí rýchlejšie znovuohriatie. Pri posudzovaní pružnosti má kvalitná zem, ak sa na ňu postavíme klesnúť, ak odídeme má sa vrátiť do pôvodného stavu ako špongia. Takto by sa mala dokázať aj napiť vodou. Keď je suchá, je ľahká a vzdušná. Ideálna zem je snom každého záhradkára. V snahe zlepšiť si tú našu sa môžeme dopustiť niekoľkých ťažko napraviteľných chýb. Nedostatočné vedomosti našich predchodcov smutne preslávili skleníky tak, že v nich treba často meniť zem. Dnes je už jasné, že opatrným a uvedomelým prístupom môžeme dosiahnuť stavu, že zem nebudeme musieť meniť vôbec. Používaním nekvalitných hnojív vzniká najznámejší efekt zasoľovanie. Chráňme sa preto pred hnojivami ako je draselná soľ a inými prípravkami v ktorých v zložení nájdeme soľ, chlór, chlorid a podobne. Zasoľovanie vzniká aj polievaním tvrdou vodou zo studní. Studničná voda mení aj pôdnu reakciu na zásaditú. Naopak dažďová voda pôdu skysľuje. Dlhodobým polievaním len jednou, alebo len druhou vodou môžeme nežiadúco zmeniť PH našej pôdy. Kompost nám priaznivo ovplyvňuje štruktúru a výživnosť pôdy, ale kompost môže obsahovať aj nebezpečné pliesne a iné choroby, ktoré by mohli infikovať pôdu v skleníku. Do skleníka napríklad používame kompost z pokoseného trávnika. K tomu môžeme pridať hrach, špenát, šalát a iné zdravé zvyšky rastlín, ktoré sú vhodné aj na zelené hnojenie. Najlepšie z prvej polovice vegetačného obdobia keď ešte niesu všeobecne rozšírené pliesne. Nedávajme tam zvyšky rajčiakov, uhoriek, zemiakov a iné rastliny, ktoré chronicky trpia plesňovými chorobami, ani ak sú na oko zdravé. Maštaľný hnoj, podobne ako kompost, musí byť dokonale vyzretý. V opačnom prípade teplá pôda a uzavretie dverí najmä v noci, prudko zaktivuje dozrievanie hnoja pričom vznikajú nebezpečné plyny, ktoré nám zadusia korene rastlín a aj užitočné organizmy v pôde. Hnojenie ak nemáme dobre vyzretý hnoj preto radšej o rok odložíme. Nedostatok kompostu a hnoja čiastočne nahradíme rašelinou a humátmi (Darina, Humix a pod.). Priemyselné hnojivá obsahujúce najmä N, P, K, Mg, Ca sú najčistejšie také, ktoré sú vhodné aj na listovú výživu (Ferticare, Poly feed, Osmocote a pod.). Sú to také hnojivá, ktoré rastliny príjmu a nezostane po nich v pôde odpad. O používaní týchto, ale aj iných, čím ďalej tým viac kvalitnejších hnojivách sa dočítame v odbornej literatúre. Spomeniem ešte, že každé hnojivo je potrebné zriediť s dostatočným množstvom vody, alebo dobre premiešať so zemou. Inak sa môže stať, že jeden koreň bude popálený od prebytku a iný bude trpieť nedostatkom. Ak si dávame záhradku projektovať, uvedenú problematiku by sme mali prerokovať aj s projektantom. Dobrý projektant by mal ovládať optimálne postavenie skleníka, či iných živých úžitkových a dekoratívnych prvkov tak, aby prevládala radosť a úžitok z ich vlastnenia nad starosťami. Prajem Vám dobrú úrodu a veľa radosti z pestovania.